Zmena klímy má prekvapivý dôsledok. Skracuje ľuďom život, najmä ženám

Vedci potvrdili, že rok 2023 bol doposiaľ najhorúcejším rokom v histórii ľudstva. Odborníci tiež varujú, že rok 2024 môže byť ešte teplejší. Najnovšia štúdia publikovaná v časopise PLOS Climate tvrdí, že klimatické zmeny by mohli znížiť dĺžku ľudského života až o šesť mesiacov. Na štúdiu poukázal web Forbes. 

Zmena klímy znižuje priemernú dĺžku života tým, že ovplyvňuje hlad, choroby, ekonomiku a duševné zdravie. Tým sa profiluje obraz predčasnej smrti. K záveru dospel Amit Roy, výskumník z The New School for Social Research a Bangladéšskej univerzity vedy a techniky Shahjalal.

Štúdia hovorí o tom, že klimatické zmeny môžu významný vplyv na priemernú dĺžku života. Účinky sa môžu líšiť v závislosti od faktorov ako je geografická poloha, socioekonomický stav či prístup k zdrojom. Priama cesta vedie cez premenné počasia, extrémne javy ako horúčavy, búrky alebo prírodné katastrofy. Na štúdiu upozornil Forbes. 

Zatiaľ čo zmeny klímy sú prirodzenou súčasťou planetárneho ekosystému, emisie skleníkových plynov, ako je oxid uhličitý a metán,  narušili prirodzené cykly a pomohli uzamknúť teplo vo vnútri planetárneho systému. Odborníci neustále varujú, že bez drastických a rýchlych opatrení na zníženie emisií, prekročíme planetárny bod zlomu. Po prekročení tohto bodu už nemusí byť cesta späť. Extrémne zmeny počasia, ako sú búrky, suchá a mrazy, budú frekventovanejšie.

Alarmujúca verzia El Niño na obzore: Experti varujú pred klimatickou bombou v roku 2024

Za všetko môže klíma 

Štúdia tiež poukazuje na to, že klimatické zmeny však môžu ovplyvniť aj dostupnosť potravín či prístup k čistej vode. Ak by už aj potravín bolo dosť,  nemusia byť úplne bezpečné a môžu spôsobovať rôzne choroby.

Výkyvy teplôt a zrážok zas môžu zmeniť správanie hmyzu a iných druhov živočíchov, ktoré sú prenášačmi chorôb. Môže tak dôjsť k rozšíreniu ochorení, ako je vírus Zika a lymská borelióza, do nových oblastí.

Nevhodná klíma a vyššia frekvencia požiarov či prachových búrok vedie aj k zhoršenej kvalite ovzdušia. Práve to dokáže zhoršiť dýchacie problémy a kardiovaskulárne choroby. 

Ľudia, ktorí by v budúcnosti prežili extrémne poveternostné udalosti, ako sú hurikány, záplavy, požiare alebo horúčavy, môžu utrpieť priamu traumu vrátane zranení a straty blízkych alebo majetku. Emocionálna daň takýchto udalostí môže viesť k posttraumatickej stresovej poruche (PTSD), úzkosti, depresii a iným problémom duševného zdravia a zvýšiť mieru samovrážd.

Arcibiskup prirovnal klimatické zmeny k holokaustu. Mal by sa vzdať rúcha, tvrdia ľudia

Ekonomické straty vyplývajúce zo zmeny klímy, ako sú škody na majetku, neúroda a strata pracovných miest v postihnutých odvetviach, môžu prispieť k finančnému stresu, ktorý môže následne ovplyvniť duševné zdravie.

Katastrofy súvisiace so zmenou klímy môžu poškodiť infraštruktúru zdravotnej starostlivosti a narušiť zdravotnícke služby, čo sťažuje jednotlivcom prístup k lekárskej starostlivosti v prípade potreby a môže viesť k predčasnej smrti.

Vypočítal dĺžku života novorodenca

Výskumník Roy využil na štúdiu údaje z medzinárodných panelov zo 191 krajín pokrývajúcich obdobie rokov 1940 – 2020. A ako premennú si vybral očakávanú dĺžku života pri narodení. 

Na kontrolu rodovej citlivosti výsledkov táto štúdia ďalej používa očakávanú dĺžku života pri narodení mužov a žien. Následne v štúdii udáva strednú dĺžku života, ktorá predstavuje, koľko rokov by sa dožil novorodenec, ak by rôzne vzorce úmrtnosti v čase jeho narodenia zostali rovnaké počas celého života. 

Amit Roy po zozbieraní a prepočítaní dát prišiel so záverom. Ak sa priemerná ročná teplota zvýši o 1n°C, priemerná dĺžka života pri narodení sa zníži o 5 a pol mesiaca. Všetky ostatné faktory, ktoré vplývajú na život, ostali rovnaké. 

Štúdia sa ďalej zamerala na rovnaké podmienky, avšak so zreteľom na mužov a ženy. Ak sa priemerná ročná teplota zvýši o 1 °C, priemerná dĺžka života pri narodení u mužov sa zníži približne o 8 mesiacov. U žien je to o niečo horšie. Tie sa podľa štúdie dožijú až o 10 mesiacov menej. 

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko