Známa sieť slovenských potravín padá na kolená. Už čoskoro si tu možno vôbec nenakúpiš

Združenie Farmfoods, ktoré prevádzkuje desiatky rovnomenných predajní, čelí problémom. V hre je dokonca zatvorenie všetkých predajní, informovali o tom Hospodárske noviny.

K dočasnému zatváraniu predajní, ako aj k skráteniu otváracích hodín v predajniach, musí značka pristúpiť od januára 2023. Výkonný riaditeľ projektu Farmfoods Tomáš Németh pre denník povedal, že ich biznis komplikuje najmä nárast cien energií, vstupných surovín či stagnácia obratov.

Zároveň je združenie spájané so známou kauzou Dobytkár. Platobná agentúra kvôli nej pozastavila firme platby, a to až vo výške takmer 2 milióny eur. Mala tak urobiť na základe relevantných dôvodov a upozorňuje na prepojenie žiadateľa dotácie na obžalovaných v kauze. 

Farmfoods spadá pod skupinu AGROTRADE GROUP spol. s r. o., ktorá v roku 2021 zvýšila zisk o 606 % na 8,710 milióna eur a tržby jej klesli na 42,23 milióna eur. Ukazujú to aktuálne dáta stránke Finstat.sk.

Ide o firmu s 29-ročnou históriou, celoslovenským pôsobením a významným postavením na trhu v oblasti poľnohospodárstva. Spoločnosť sa okrem iného zaoberá predajom poľnohospodárskych strojov, chémie, hnojív či poskytovaním služieb na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby.

Mimo to sa firma 20 rokov venuje aj vlastnej poľnohospodárskej prvovýrobe. V rámci skupiny sa rozhodla spracovávať a ponúkať svoje poľnohospodárske a potravinárske výroby pod jednou značkou a predávať ich prostredníctvom celoslovenskej siete spomínaných potravín.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Farmfoods (@farmfoods_sk)

Tento slo­ven­ský re­ťa­zec dlhodobo deklaruje, že si potrpí na vlastné po­stupy pri pes­to­vaní rast­lín, kŕ­mení a „wel­fare“ zvie­rat a hy­giene vý­roby.

Na pultoch má zároveň výrobky, ktorých cena sa pohybuje nad bežným štandardom. Slováci sú navyše v súčasnej dobe veľmi citliví na zvyšovanie cien, pretože rast cítia v každej oblasti. Inflácia je jednoducho neúprosná, a tak si dvakrát rozmyslia, či si kúpia kurča za 4 eurá v supermarkete, alebo za 10 eur vo farmárskych potravinách.

Inflácia si nevyberá

Štatistický úrad SR zverejnil novembrový vývoj cien tovarov a služieb. Na medziročnej báze prišlo k nárastu cien tovarov a služieb až o 15,4 %, čo predstavuje oproti predchádzajúcim mesiacom ďalšie a výrazné zrýchlenie tempa zdražovania. Ide o ďalšiu novú rekordnú úroveň, informovala o tom Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

Práve potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny im totiž ukrajujú z ich nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o cca. štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú na ich vyššie ceny spotrebitelia citlivejší.

Oproti novembru 2021 zaznamenali výrazný nárast cien potraviny a nealkoholické nápoje a to o 27,8 %. Zákazníci v obchodoch platili výrazne viac v podstate za všetky kategórie potravín – za oleje a tuky (47,1 %), mlieko, syry a vajcia (33,3 %), mäso (29,9 %), zeleninu (28,2 %), chlieb a obilniny (27,7 %), cukrovinky a sladké potraviny (21,5 %), ovocie (18,5 %) a ryby a morské plody (17,5 %).

Nealkoholické nápoje zdraželi o takmer 18 %. To v praxi znamená, že kým v novembri 2021 urobili Slováci nákup potravín za 100 eur, v novembri 2022 to už bolo takmer 128 eur. 

Zdražovanie potravín

Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je podľa odborníčky viacero. Producenti uvádzajú ako jeden z dôvodov drahšie energie potrebné na výrobu.

„Počas tohto roka sme boli svedkami aj vysokej ceny ropy a následne aj pohonných látok. Pričom potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť.“

Pri cenách potravín je vždy dôležitý aj faktor počasie, ktorý má dopad na úrodu – rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat (v podobe drahšieho krmiva). Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr či neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch.

Obchodníci upozorňujú zároveň aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

„V januári 2022 dosiahla inflácia svoje tohtoročné minimum 8,4 %, o ktorom sme si paradoxne v tom čase mysleli, že by to mohol byť jej tohtoročný strop. Vo februári ale vypukol vojnový konflikt na Ukrajine, s ktorým išla ruka v ruke energetická kríza, a ceny tovarov a služieb začali z mesiaca na mesiac prudko rásť.“

V podstate každý mesiac sme boli svedkami nového rekordu od začiatku milénia. Priemerná inflácia za 11 mesiacov 2022 je evidovaná na úrovni 12,5 %. 

„Očakávame, že aj v roku 2023 bude rast cien tovarov a služieb výrazný. Pri odhadoch dosiaľ visel najväčší otáznik v prípade cien energií pre domácnosti, ktoré sú regulované. Dnes už v tom máme trošku jasnejšie. Kým elektrina by v budúcom roku nemala pre domácnosti zdražieť, za plyn a teplo by sme si mali priplatiť v priemere 15 %.“

Hoci ide o cenový nárast, nemal by byť až taký markantný, akým by bol bez zásahu štátu. Výrobcovia a obchodníci ale vyššie ceny energií pociťujú a aj pocítia rôznym spôsobom a v prípade ich nárastu môžu vyššie náklady preniesť aj do vyšších cien tovarov a služieb, ktoré vyrábajú alebo ponúkajú.

V budúcom roku tak určite na nízku infláciu, napríklad okolo 2-percentného inflačného cieľa eurozóny, môžeme zabudnúť. Počas niektorých mesiacov roku 2023 sa inflácia bude naďalej pohybovať na dvojciferných úrovniach, dodala analytička.