Známy vedec má pre nás odkaz: Svet čaká najhoršia bezpečnostná kríza a už teraz je neskoro

Známy prírodovedec a popularizátor vedy sir David Attenborough vystúpil na zasadaní OSN a varoval pred klimatickou zmenou, ktorá predstavuje „najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť, ktorej moderní ľudia kedy čelili“. Informuje Independent.

Attenborough, ktorý dlhé roky pôsobil v britskej štátnej televízii BBC na zasadnutí Rady bezpečnosti OSN o klíme a bezpečnosti uviedol, že svet „opustil stabilné a bezpečné klimatické obdobie, ktoré zrodilo našu civilizáciu“.

„Niet cesty späť – bez ohľadu na to, čo robíme teraz, je príliš neskoro na to, aby sme sa vyhli zmenám klímy a najchudobnejší, najzraniteľnejší a tí s najmenšou bezpečnosťou teraz budú trpieť,“ varoval Attenborough podľa Sky News.

Podľa prírodovedca hrozí až rozpad našej civilizácie, keď príroda nebude schopná zabezpečovať naše základné potreby.

„Dnes existujú bezpečnostné riziká nového a bezprecedentného druhu“, povedal politikom. „Tieto hrozby nás nerozdeľujú. Sú to hrozby, ktoré by nás mali spájať bez ohľadu na to, z ktorej časti sveta pochádzame, pretože čelia všetkým. Ak budeme pokračovať v našej súčasnej ceste, budeme čeliť kolapsu všetkého, čo nám dáva našu bezpečnosť: výroba potravín, prístup k čerstvej vode, obytná teplota okolia a oceánske potravinové reťazce.“

 Attenborough varoval aj pred budúcimi migračnými krízami, pri ktorých máme poslednú príležitosť ich zvratu, ak budeme vnímať klimatickú krízu ako celosvetovú bezpečnostnú hrozbu.

Pred hrozbou varovali aj Johnson, Macron a Kerry

Rovnaký názor zastáva aj generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý označil zmenu podnebia za „multiplikátora kríz“. „Musíme zintenzívniť prípravy na stupňujúce sa dôsledky klimatickej krízy pre medzinárodný mier a bezpečnosť,“ uviedol šéf OSN.

zdroj: TASR/AP, Carolyn Kaster. Na snímke John Kerry

Na zasadnutí vystúpili aj anglický premiér Boris Johnson a francúzsky prezident Emmanuel  Macron, ktorí zdôraznili nebezpečenstvo zmeny klímy. Pred politikmi vystúpil aj bývalý minister zahraničia a terajší osobitný vyslanec USA pre klímu John Kerry, ktorý uviedol, že je potrebné prijať riešenia na bezpečnostné rizika, ktoré predstavuje klimatická kríza.

„Keď si poľnohospodári už nemôžu zarobiť na živobytie, pretože počasie je také extrémne a nepredvídateľné, sú čoraz viac zúfalí. Keď už chudobní ľudia strácajú vodu a teplo ich vyháňa z domov, uhlíky konfliktu horia jasnejšie a rýchlejšie,“ dodal.

Spojitosť medzi ozbrojenými konfliktmi a zmenou podnebia 

Podľa nedávnej štúdie existuje prepojenie medzi klimatickými zmenami a bezpečnostnými hrozbami. Podľa Medzivládneho panelu pre zmenu podnebia (IPCC), svetového orgánu pre vedu o klíme, existujú dôkazy, ktoré naznačujú, že faktory, ktoré zvyšujú riziko násilných konfliktov v štátoch, sú citlivé na zmenu podnebia.

Independent informuje, že zástupcovia najmenej rozvinutých krajín privítali väčšiu diskusiu o bezpečnostných rizikách, ktoré predstavuje klimatická kríza. Zároveň však vyzvali rozvinuté krajiny, aby splnili svoje súčasné záväzky týkajúce sa poskytovania finančnej pomoci krajinám citlivým na klimatické vplyvy. Z 20 krajín, ktoré sú najcitlivejšie na rast globálnych teplôt, je už 12 v konflikte, uviedli úradníci OSN.

zdroj: pxhere.com

Niektoré krajiny ako Rusko spochybňovali rozhodnutie zaradiť klimatickú zmenu a jej dopady na bezpečnosť na zasadanie Rady bezpečnosti OSN.

Podľa Parížskej dohody sa krajiny s vysokými príjmami zaviazali poskytnúť chudobnejším národom do roku 2020 100 miliárd dolárov ročne, aby im pomohli vyrovnať sa s klimatickou krízou a prispôsobiť sa jej. Posledné čísla však ukazujú, že krajiny s vysokými príjmami vyčlenili v roku 2018 na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy iba 78,9 miliárd dolárov.