Znižuje biologický vek až o 6 rokov. Vedci označujú kontroverznú diétu za favorita proti starnutiu
- Ketogénna diéta dokáže zvrátiť biologické starnutie
- Vedci však upozorňujú na riziká spojené s touto diétou

- Ketogénna diéta dokáže zvrátiť biologické starnutie
- Vedci však upozorňujú na riziká spojené s touto diétou
V súboji diét, ktoré sľubujú „večnú mladosť“, sa prekvapivou favoritkou stáva ketogénna diéta. Vedci zo Španielska totiž zistili, že táto pomerne kontroverzná diéta by mohla predstavovať jeden z najsľubnejších nástrojov na predĺženie života.
Telo starne dvoma spôsobmi: o jednom vieme z kalendára, druhý sa odohráva hlboko v našich bunkách. Chronologický vek síce nedokážeme zmeniť, no biologický vek, ktorý odráža aktuálny stav našich tkanív a orgánov, môžeme výrazne ovplyvniť pohybom a stravou.
Ketogénna diéta ako kľúč k dlhovekosti
Najnovší výskum priniesol skutočne prekvapujúce výsledky. Zdá sa, že ketogénna diéta, konkrétne vo forme VLCKD (Very Low-Calorie Ketogenic Diet, teda veľmi nízkokalorická ketogénna diéta), môže výrazne prispieť k „omladeniu“ organizmu na bunkovej úrovni.
V štúdii vedci analyzovali biologický vek u troch skupín. Prvú tvorilo 20 jedincov s normálnou hmotnosťou bez diétnych zmien, druhú 24 osôb s obezitou (takisto bez stravovacích obmedzení) a tretiu 10 jedincov s obezitou, ktorí dodržiavali VLCKD počas šiestich mesiacov.
Výsledky ukázali výrazné rozdiely v biologickom veku. Osoby s „normálnou“ hmotnosťou vykazovali priemerne o 3,1 roka nižší biologický vek oproti svojmu skutočnému veku. Naopak, skupina s obezitou bez diétnych zmien zaznamenala nárast biologického veku o 4,4 roka oproti ich chronologickému veku, čo naznačuje zrýchlené starnutie spojené s obezitou.
Najvýraznejší efekt sa však objavil u tých, ktorí prešli na veľmi nízkokalorickú ketogénnu diétu. Podľa analýz DNA ich biologický vek klesol v priemere o 6,2 roka. Súčasne sa zlepšili aj hodnoty glukózy a inzulínu, čo poukazuje na pozitívne metabolické zmeny.
„Je pozoruhodné, že ide o prvú štúdiu, ktorá zdôrazňuje možný vzťah medzi dodržiavaním VLCKD a zvrátením biologického starnutia u pacientov s obezitou,“ cituje portál Fortune autorov štúdie. Záver štúdie pritom jasne zdôrazňuje, že „výživové stratégie, ako je VLCKD, môžu pôsobiť proti vplyvu obezity na epigenetické starnutie“.
Vedci zároveň identifikovali súvislosť medzi hladinami beta-hydroxybutyrátu (ketónu produkovaného počas ketózy) a spomaleným biologickým starnutím. Výskum tak opäť posilnil hypotézu, že obezita a zrýchlené epigenetické starnutie spolu úzko súvisia.
Pomocou cielenej výživy, akou je ketogénna diéta, možno tento proces výrazne spomaliť či dokonca zvrátiť. Vedci však upozorňujú, že na potvrdenie týchto výsledkov budú potrebné rozsiahlejšie klinické štúdie, ktoré objasnia presnú úlohu ketolátok v regulácii biologického veku.
Kontroverzné aspekty diéty
Základ ketogénnej diéty spočíva v obmedzení sacharidov a zvýšenom príjme tukov. Namiesto toho, aby telo čerpalo energiu z glukózy, začne spaľovať tuky, čím sa dostáva do stavu tzv. ketózy. VLCKD posúva princípy ketogénnej stravy ešte ďalej, pretože znižuje denný energetický príjem na 800 kalórií.
Ketogénna diéta síce prináša viaceré benefity, napr. úbytok hmotnosti či zlepšenie inzulínovej citlivosti, no zároveň vyvoláva obavy v súvislosti so zdravím čriev a rizikom rakoviny. Vedci z Kanady skúmali, ako extrémne nízky príjem sacharidov ovplyvňuje črevnú mikrobiotu.
Výsledky ukázali, že ketogénna diéta zásadne mení mikrobiálne zloženie čriev. Podporuje premnoženie určitých kmeňov baktérií, ktoré môžu produkovať kolibaktín – genotoxický metabolit spôsobujúci mutácie v DNA buniek.
Kolibaktín, ktorý produkujú špecifické druhy E. coli, zvyšuje pravdepodobnosť vzniku črevných polypov, ktoré môžu predstavovať predstupeň rakoviny hrubého čreva. V experimentálnej časti výskumu vedci zistili, že myši vystavené ketogénnej diéte mali významne vyšší výskyt takýchto polypov v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Navyše, dlhodobé dodržiavanie takto nastaveného režimu môže viesť k vedľajším účinkom, napr. k zníženej hustote kostí, chronickej únave, nevoľnosti, dehydratácii, ale aj k zvýšeniu hladiny LDL cholesterolu.
Nie všetci však reagujú na ketogénnu diétu rovnako. Genetická výbava môže zohrávať rozhodujúcu úlohu v tom, ako jedinec zvláda ketózu. Niektorí metabolizujú tuky efektívnejšie, iní môžu pociťovať negatívne reakcie už po krátkom čase.
Ďalší výskum by teda mohol objasniť, pre koho je ketogénna diéta skutočne prospešná a komu môže v dlhodobom horizonte viac uškodiť než pomôcť.
Čítajte viac z kategórie: Lifehacking
Zdroje: MDPI, Fortune, Redakcia