Zo spojencov nepriatelia? Napätie medzi týmito štátmi stúpa, na hranici stoja tanky

Mierová zmluva medzi Egyptom a Izraelom je jedným z pilierov bezpečnosti na Blízkom východe. Už 40 rokov zaručuje mier medzi dvoma susedmi a formuje krehké spojenectvo medzi arabskou krajinou a židovským štátom, pričom Egypt bol vôbec prvou arabskou krajinou, ktorá uznala existenciu Izraelu.

Teraz sa Káhira podľa amerických médií vyhráža pozastavením mierovej zmluvy.

Dôvodom sú vojenské operácie Izraela v okolí pohraničného mesta Rafah. Podľa Izraela ide o jednu z posledných bášt teroristického hnutia Hamas. Zároveň je toto mesto v oblasti egyptských hraníc aj miestom, kde sa uchýlilo asi milión palestínskych utečencov.

Vysídlení Palestínčania v ňom žijú v stanových táboroch a prístreškoch spravovaných OSN. Egypt sa obáva, že mnohí z nich sa pokúsia utiecť na jeho stranu hranice, aby unikli pred prípadnými bojmi.

Návratnosť Palestínčanov naspäť do Gazy býva veľmi zložitá. Káhira sa bráni otvoreniu svojich brán pre Palestínčanov. V minulosti ale poskytla útočisko utečencom z iných konfliktov, ako napríklad v Sýrii, Jemene či v Sudáne.

Káhira sa bojí islamských militantov

New York Times uvádza, že Egypt má na odmietanie utekajúcich Palestínčanov dva dôvody. Prvým je vlastná bezpečnosť. Medzi obyvateľstvom Gazy je veľké percento obyvateľstva, ktoré podporuje islamský extrémizmus. Svedčí o tom nielen prípad pracovníkov organizácie OSN pre Palestínu, ale aj nedávne odhalenie, že novinár z televízie al-Džazíra Mohamed Wishah bol podľa izraelskej armády veliteľ protitankovej jednotky Hamasu. Navyše sa teroristi tešia veľkej podpore medzi obyvateľstvom Gazy.

Káhira má strach, že teroristi by šírili svoju ideológiu aj v Egypte, kde v minulosti prevzali moc islamskí fundamentalisti z Moslimského bratstva. Obavy z islamského radikalizmu sú preto opodstatnené.

Druhým dôvodom je obava Káhiry, že otvorením hraníc by pomohla k vysídleniu Palestínčanov, a tým aj pod podkopala snahu o vytvorenie štátu Palestína. Už v minulosti došlo k vysídleniu tisícok obyvateľov Palestíny. Mnohí sa naspäť nevrátili.

zdroj: TASR/AP/Adel Hana

Vysídlenie obyvateľov Gazy nachádza podporu aj v izraelskej vláde, ktorá je najviac ortodoxná a najviac pravicová v histórii moderného židovského štátu.

Ofenzíva izraelskej armády môže ešte viac zhoršiť humanitárnu situáciu v Gaze. Už teraz utečenci trpia hladom a nehostinnými podmienkami. Egypt sa obáva, že kvôli bojom budú uzavreté aj posledné priechody pre humanitárnu pomoc, ktoré vedú do enklávy.

Úrady v Gaze, ktoré ovláda Hamas, tvrdia, že od októbra pri izraelskej ofenzíve zahynulo 28 000 ľudí. V minulosti však úrady o číslach mŕtvych opakovane klamali. Izrael zas tvrdí, že medzi mŕtvymi je minimálne 10 000 príslušníkov Hamasu, uvádza ABC News.

Netanjahu ešte nevie, ako evakuuje utečencov z Rafahu 

V rozhovore pre americkú televíziu ABC News v nedeľu izraelský premiér Benjamin Netanjahu povedal, že pred útokom na Rafah Izrael poskytne civilistom bezpečný prechod. Podľa neho je táto ofenzíva kľúčom k zničeniu hnutia Hamas.

Na otázku, kam majú podľa neho Palestínčania z Rafahu odísť, Netanjahu odpovedal, že sa ešte pracuje na pláne. Spomenul pritom oblasť severne od Rafahu, ktorú by bolo možné podľa neho použiť ako bezpečnú zónu pre civilistov.

zdroj: TASR/AP, Ohad Zwigenberg

Egyptskí predstavitelia varovali západných predstaviteľov, aby tlmočili Izraelu odkaz, že ak budú utečenci zatlačení do Sinaja, budú to považovať za porušenie, kvôli ktorému zastavia mierovú dohodu z roku 1979.

Rozhovory majú prebiehať aj medzi izraelskými a egyptskými predstaviteľmi, ktorí spolu naďalej komunikujú. CNN uvádza, že Egypt poprel zastavenie dohody, „pokiaľ zostane recipročná“.

Egypt má jednu z najsilnejších a najpočetnejších armád na Blízkom východe 

Káhira sa však nespolieha len na diplomaciu a na svojich hraniciach zvyšuje výšku plotov a mení a zosilňuje výstuže z ostnatého drôtu, ktoré boli poškodené ostreľovaním izraelskou armádou, uvádza zdroj citovaný agentúrou DPA.

V rámci série opatrení na posilnenie bezpečnosti na hraniciach s Pásmom Gazy za posledné dva týždne na Sinajský polostrov prišlo 40 tankov a obrnených transportérov.  

Egypt pritom vlastní jednu z najsilnejších a najpočetnejších armád na Blízkom východe, v inventári má napríklad tanky M1A1 Abrams a T-90, salvový raketomet M270, samohybnú húfnicu K9 Thunder, stíhačky F-16, Dassault Mirage, Dassault Rafale i MiG-29.

zdroj: U.S. Air Force/Michael Battles. Archívna fotka egyptského tanku M1A1 Abrams na cvičení.

Otázne je však, či by Káhira riskovala prehĺbenie krízy na Blízkom východe a tiež hnev Spojených štátov. Egypt aj Izrael patria k blízkym spojencom Washingtonu. Káhira si tiež užíva ekonomické výhody, ktoré získava vďaka spolupráci s Tel Avivom.

Otázne je, či by Spojené štáty nedokázali Egypt za štedrý príspevok prehovoriť k otvoreniu brán pre utečencov v Sinaji. Tlak je ale cítiteľný aj na stranu Izraela. Západní lídri sa ho snažia presvedčiť, aby utečencov na egyptskú stranu netlačil.