Zomrel legendárny slovenský skladateľ. Jeho nestarnúce hity pozná každý

Peter Hanzely, významný slovenský hudobný skladateľ, zomrel 17. septembra vo veku 77 rokov. Jeho tvorba zanechala nezmazateľnú stopu v slovenskej hudbe, pričom medzi jeho najznámejšie diela patrí skladba „V slovenských dolinách“.

Túto pieseň, ktorá dodnes rezonuje v srdciach poslucháčov, vytvoril v spolupráci s textárom Ľubošom Zemanom a nezabudnuteľným interpretom Karolom Duchoňom.

Hanzelyho cesta

Hanzelyho hudobná cesta sa začala v Bratislave, kde sa narodil 13. augusta 1947. Po absolvovaní štúdia hry na akordeóne na miestnom konzervatóriu krátko pôsobil ako pedagóg v srbskej Kovačici. Toto obdobie významne ovplyvnilo jeho skladateľskú tvorbu a pomohlo mu nájsť spoločnú reč s Karolom Duchoňom, ktorý mal korene v neďalekom Báčskom Petrovci.

Talent mladého skladateľa sa prejavil už v roku 1971, keď jeho singlová nahrávka „Ako tichý dážď“ v podaní Oľgy Szabovej zaznamenala prvý väčší úspech. Odvtedy komponoval pre širokú paletu slovenských a českých interpretov, vrátane Jany Kocianovej, Evy Kostolányiovej, Hany Zagorovej, Marie Rottrovej, Petra Rezka a Petra Spáleného.

Hanzely sa však neobmedzoval len na komponovanie. Svoje bohaté skúsenosti uplatnil aj ako hudobný redaktor v Slovenskom rozhlase, kde pôsobil až do svojho odchodu z Rádia Regina. Jeho všestrannosť sa prejavila aj v tvorbe pre mladšiu generáciu umelcov. Pre Darinku Rolincovú napísal dva hity – „Keby som bola princezná Arabela“ a „Až raz budem učiteľkou“, ktoré si získali srdcia poslucháčov.

Medzinárodné uznanie

Medzinárodné uznanie prišlo v roku 1974, keď sa jeho pieseň „Čardáš dvoch sŕdc“, napísaná pre Duchoňa, prebojovala do finále World Popular Song Tokio 1975 spomedzi 1 500 prihlásených skladieb. Tento úspech potvrdili redaktor Martin Jurčo a Ľuboš Zeman, skladateľov dlhoročný spolupracovník.

Hanzelyho odkaz žije ďalej aj v interpretáciách súčasných umelcov. Jeho skladby, najmä „V slovenských dolinách“, sa dočkali nových verzií od skupiny Desmod či nedávnej úpravy Pavla Zajáčka so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu.

Ako akordeonista zanechal bohatý hudobný materiál v podobe nahrávok so štúdiovými telesami. V spolupráci s Jindřichom Parmom vytvoril dva albumy pre vydavateľstvo Opus – „Magic love“ (1988) a „Golden acordeon“ (1989), ktoré sú svedectvom jeho virtuozity a hudobného majstrovstva.