Zúfalstvo a vyhorenie. Slovenskí zdravotníci sú na dne, svoju prácu často vidia ako márnu

Nápor pacientov s ochorením COVID-19 v slovenských nemocniciach, ako aj neistota súvisiaca s nejasným koncom pandémie prispievajú k stresu zdravotníckych pracovníkov a k ich vyhoreniu. Cítia sa bezmocní, fyzicky aj emocionálne vyčerpaní. Upozorňuje na to klinická psychologička ambulancie klinickej psychológie Nemocnice Levice Slávka Pecárová.

Zo skúsenosti tvrdí, že až 10 % jej pacientov tvoria tí, ktorí trpia syndrómom vyhorenia, pričom sú medzi nimi aj lekári a zdravotné sestry.

Pomôcť dokáže jedno slovo

Vyhorenie je psychologická reakcia na dlhotrvajúce pocity stresu v práci. Zdravotníci, ktorí zažívajú syndróm vyhorenia, môžu podľa Pecárovej pociťovať pocit zúfalstva, pretože cítia, že ich čas, úsilie a energia neprináša výsledky.

„Syndróm vyhorenia sa prejavuje aj inak, ale vo všeobecnosti zahŕňa emocionálne vyčerpanie alebo ohromujúce pocity, že už to jednoducho jednotlivec nedokáže, tiež depersonalizáciu, pri ktorej sa jednotlivec odpútava od svojej práce kvôli pocitom cynizmu voči práci, znížené osobné úspechy alebo vieru, že nie je schopný ovplyvniť zmenu,” uviedla psychologička.

Pacient, ktorý trpí syndrómom vyhorenia, môže pritom ostať aj na dlhodobej PN, počas ktorej sa odporúčajú pravidelné sedenia s psychológom.

„Dôležitú úlohu zohráva starostlivosť o fyzické a duševné zdravie. To znamená budovanie voľnočasových záujmov a sociálny kontakt s pozitívne naladenými ľuďmi. V takomto prípade je veľmi dôležité, aby dotyčná osoba neostávala sama,” dodala Pecárová.

V prípade zdravotníckych pracovníkov sa ukázalo, že aj jednoduchý akt vďačnosti znižuje ich syndróm vyhorenia. Pacienti im slovom „ďakujem” vedia dať najavo, že ich snaha je oprávnená a ocenená.