Župné voľby pripomínajú skôr akčný film. Na osude dvoch miliárd by Slovákom malo záležať

Autor komentáru je riaditeľ Transparency International Slovensko Michal Piško.

Bratislavská župa pripravuje nový kempus zdravia a športu v Petržalke, Trenčiansky kraj sa ide súdiť s ministerstvom financií pre dotácie na opravu mosta a hokejovú halu, Košická župa rozbieha centrum na pomoc s integráciou a hľadaním práce pre cudzincov. To je len stručný výber tém, ktoré sa v súvislosti so samosprávnymi krajmi riešili v posledných dňoch v médiách.

Okrem toho takmer denne pribúdajú aj ohlasovania ďalších kandidátov na županov, ktorí chcú ten či onen kraj posunúť bližšie k občanom. Z vyše dvadsaťročnej histórie slovenských samosprávnych krajov vieme, že župné voľby pravidelne poznačuje nízka účasť voličov.

Historický rekord drží 7,12-percentná účasť v druhom kole voľby trenčianskeho župana z roku 2005, naopak v Banskobystrickom kraji sa už len do jednokolovej voľby v roku 2017 zapojilo až 40,29 % voličov.

Ani vypätý súboj medzi vtedajším županom Marianom Kotlebom a jeho vyzývateľom a nástupcom Jánom Lunterom však nedokázal pritiahnuť toľko voličov, aby sa účasť priblížila k obvyklým číslam z volieb primátorov, parlamentu či prezidenta.

Mečiarovo dedičstvo

Nižší záujem voličov o regionálnu úroveň politiky má svoje dôvody. Proces decentralizácie nebol u nás nikdy poriadne dotiahnutý, župám chýba stránková agenda, pri ktorej by občania prichádzali s regionálnymi politikmi či úradníkmi do kontaktu.

Popri župách stále v regiónoch existuje aj silná štátna správa najmä v podobe okresných úradov, hoci viacero jej kompetencií by pokojne mohli zabezpečovať aj župy.

Pre časť ľudí kraje predstavujú aj umelé útvary, ktorých hranice boli ešte za vlády Vladimíra Mečiara vytýčené v niektorých prípadoch neprirodzene. Zrovna motivačné vždy nebýva ani sledovanie samotných rokovaní župných zastupiteľstiev, kde je nezriedka skôr ako súťaž ideí rozhodujúce to, z akého okresu poslanci pochádzajú.

S aktivitou to nepochybne nepreháňajú aj viacerí regionálni politici, ako ukázal napríklad náš vlaňajší prieskum realizovaný agentúrou Focus. Meno svojho župana v novembri poznali menej ako dve tretiny obyvateľov Slovenska (62,6 %). Nitrianskeho Milana Belicu, ktorý je vo funkcii ako jediný župan už od vzniku krajov v roku 2001, nevedela dokonca správne pomenovať viac ako polovica respondentov.

Obrí balík peňazí

Župy na druhej strane hospodária s veľkým balíkom verejných zdrojov, vlani to bolo dovedna vyše 1,8 miliardy eur. To je pre porovnanie viac ako rozpočet ministerstva zdravotníctva či obrany. Spadajú pod ne aj dôležité kompetencie s dosahom na náš bežný život od opráv ciest, cez prímestskú dopravu, zariadenia sociálnych služieb, stredné školy, regionálne nemocnice, až po knižnice, divadlá či turistický ruch.

Kto a ako v župách rozhoduje, sa prejavuje aj na sporných rozhodnutiach, zlyhaniach či kauzách. Stačí si spomenúť len na nedávno medializované prípady kolapsu prímestskej dopravy v Bratislave, problematický nákup teplomerov v Košiciach, vyššie spomínaný spor o dotácie v Trenčíne či odsúdenie bývalého úradníka Žilinskej župy za kauzu predražených CT prístrojov.

Problematická môže byť aj samotná kampaň, ako naznačujú napríklad aj naše analýzy úrovne objektívnosti a verejnoprávneho charakteru župných (ale aj radničných) novín.

Súčasní župani majú k dispozícii krajmi vydávané drahé magazíny, ktoré distribuujú zadarmo do domácností po celom regióne. Ak pokušeniu zneužívať tieto médiá na svoju kampaň neodolajú (s čím majú viacerí evidentne stále ťažkosti), politickú súťaž to môže výrazne deformovať.

Informovaní voliči

Tohtoročné župné voľby budú zároveň iné ako všetky doterajšie. Ôsmich županov a štyri stovky krajských poslancov si totiž budeme vyberať v jeden deň spolu s primátormi, starostami a miestnymi poslancami. O úspech na regionálnej úrovni sa tak formou spojenej kampane pokúsi aj množstvo kandidátov, ktorí by inak v župných voľbách ani nekandidovali a k tejto úrovni samosprávy majú len minimálne väzby.

Z týchto všetkých dôvodov je na mieste venovať náležitú pozornosť aj župným voľbám a súvisiacej kampani. V Transparency sme preto v posledných mesiacoch zverejnili rebríček transparentnosti žúp, spomínané analýzy župných aj radničných novín či viacero blogov o župných tendroch. V nastávajúcom období sa plánujeme sústrediť aj na kampaň a budeme radi, ak nás na akékoľvek pochybnosti upozorníte aj vy.

Hodnotenie žúp na základe transparentnosti v jedenástich oblastiach

Naším cieľom nie je voľby ovplyvňovať v prospech či neprospech toho alebo onoho kandidáta, ale poskytovať voličom čo najviac podkladov pre informované rozhodovanie. Takmer dve miliardy eur ročne a kvalita verejných služieb v našich regiónoch by nám všetkým za trochu času a pozornosti stáť mohli.

Ak považujete kontrolu žúp, miest a obcí za dôležitú, podporte prosím prácu Transparency aj vy. Ďakujeme!

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.