Zuzana Čaputová oslavuje 50 rokov: Toto je príbeh prezidentky, ktorú nám svet závidí

21. júna 2023 o 09:06

Prezidentka Čaputová oslavuje 50 rokov
Nedávno oznámila, že už nebude opäť kandidovať
Startitup sa pozrel na jej životný príbeh

Facebook/Zuzana Čaputová, TASR/Martin Baumann

Prezidentka Čaputová oslavuje 50 rokov
Nedávno oznámila, že už nebude opäť kandidovať
Startitup sa pozrel na jej životný príbeh

Prezidentka Zuzana Čaputová sa stala pre mnohých Slovákov symbolom zmien či boja proti „zhrubnutiu“ spoločnosti. Taktiež jej patrí viacero prvenstiev, po prezidentských voľbách v roku 2019 sa stala prvou ženou v úrade prezidenta Slovenskej republiky a vo veku 45 rokov aj najmladšou osobou, ktorá zastávala na Slovensku tento úrad.

Práve dnes sa Zuzana Čaputová dožíva 50 rokov. Aký bol príbeh v poradí našej piatej hlavy štátu? To sa dočítaš v nasledujúcich riadkoch.

Prvá slovenská prezidentka

Zuzana Čaputová, rodená Strapáková, sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončila v roku 1996.

Počas štúdia a po jeho skončení pracovala v miestnej samospráve v Pezinku, najprv ako asistentka na právnom oddelení, neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu, píše sa na jej oficiálnom webe.

Čaputová podľa vlastných slov patrí ku generácii ľudí, ktorým november 89 zmenil život. „Mala som vtedy 16 rokov, s kamarátmi sme čítali o filozofii a spiritualite a myslím, že z tohto obdobia čerpám dodnes,“ vyjadrila sa prezidentka minulý rok na sociálnej sieti.

Čaputová pochádza z vinárskej rodiny. Matka bola úradníčkou a otec zas riaditeľom pobočky poisťovne. Je z dvoch detí a so starším bratom Danielom Strapákom má stále blízky vzťah. Už počas štúdia sa Zuzana snažila obhajovať práva tých, ktorí ich mali často odopierané.

Zuzana Čaputová sa totiž venovala sociálne slabším deťom. Spolu s kamarátkou vytvorili projekt, ktorý im poskytol možnosť víkendových výletov. Svoju pozornosť a voľný čas im venovali počas 4 rokov, viac sme o tom písali v tomto článku.

Od roku 1998 pôsobila v treťom sektore, kde sa venovala verejnej správe a problematike týraných a zneužívaných detí. Pracovala aj ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít, píše TASR.

Už ako tínedžerka sa vraj dostala ku knihám o „zene“ a pravidelne praktizovala zenové meditácie. Na zen-budhizme sa jej páčilo najmä to, že jeho súčasťou nie sú nijaké autority a dogmy. Dôraz sa kladie najmä na hľadanie vlastnej cesty a zodpovednosti voči všetkým navôkol. Práve to bolo aktuálnej prezidentke na tomto smere sympatické.

V rokoch 2001 – 2017 spolupracovala s občianskym združením Via Iuris, od roku 2010 ako advokátka. Venovala sa témam právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva, napríklad fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu verejnej kontroly verejnej moci.

Pezinská skládka a „Nobelova cena“ za ekológiu

Zlomovým sa pre neskoršiu prezidentku stalo výrazne angažovanie v kauze pezinskej skládky. Tá sa začala vytvárať v jame, ktorá zostala po ťažbe ílu. Práve do nej sa následne začal zvážať odpad. Na čierno. V roku 1999 sa začala plánovať výstavba novej skládky. Tá mala mať rozlohu 12 futbalových ihrísk.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.