Zuzana Čaputová už nebude kandidovať za prezidentku
- Hlava štátu sa rozhodla oznámiť plány na tlačovke v paláci
- Prezidentka je už štyri roky v úrade
- Hlava štátu sa rozhodla oznámiť plány na tlačovke v paláci
- Prezidentka je už štyri roky v úrade
Už dlhšie sa špekulovalo, ako prezidentka Zuzana Čaputová pristúpi ku kandidatúre v prezidentských voľbách. Ako avizovala kancelária ústavnej činiteľky, dnes Čaputová vyrukovala s rozhodnutím.
Tlačovka v prezidentskom paláci
Prezidentka počas tlačovky informovala, že nehodlá v budúcoročných prezidentských voľbách kandidovať. „Dokončím posledný rok svojho mandátu a moja služba v tejto funkcii bude naplnená, o ďalšie volebné obdobie sa nebudem uchádzať,“ povedala hlava štátu.
Prezidentka prezradila, že pred informovaním o kandidatúre musela zhodnotiť, či by mala na ďalšie pôsobenie vo funkcii dosť síl. Nakoniec si priznala, že by týchto síl na ďalší mandát nebolo dosť.
„Mrzí ma pritom, ak sklamem tých, ktorí očakávali aj moju opätovnú kandidatúru. Osud Slovenska však nezávisí od jedného človeka,“ poznamenala hlava štátu.
Polemika o kandidatúre
Verejnosť a médiá o svojom ďalšom postupe informovala na tlačovke v prezidentskom paláci, dnes o 15. hodine. O prezidentkinom rozhodnutí sa už niekoľko dní intenzívne polemizuje. Ako prvý otvoril tému možnej nekandidatúry hlavy štátu portál Štandard. Ten na základe informácií od zdrojov blízkych kancelárii prezidentky oznámil, že v hre je aj táto možnosť. Následne s informáciou prišli aj Denník N a Aktuality.sk.
Väčšina politických strán sa podľa vyjadrenia pre TASR kandidátom na prezidenta zatiaľ nezaoberá. Aktuálnou prioritou sú pre ne septembrové predčasné parlamentné voľby. Niektoré strany čakali aj na rozhodnutie súčasnej hlavy štátu. Podporu Čaputovej deklarovala napríklad SaS. Podľa viacerých médií zvažuje, že o funkciu sa opäť uchádzať nebude.
Prezidentka verzus krízy
Zuzana Čaputová v prezidentskom paláci v roku 2019 vystriedala Andreja Kisku a nedávno oslávila štyri roky v úrade. Čaputová často skóruje aj v prieskumoch dôveryhodnosti. Vo februárovom prieskume Focusu bola druhá s 39 % po Petrovi Pellegrinim.
V apríli v prieskume dôveryhodnosti Medianu dominovala práve hlava štátu so 41 %. Najdôveryhodnejšou političkou je prezidentka aj podľa prieskumu Ipsosu z mája. Podľa politológa Tomáša Koziaka sú vizitkou Čaputovej pôsobenia v paláci práve pozitívne čísla v prieskumoch.
Podľa jeho názoru prezidentka ako hlava štátu reprezentovala Slovensko viac než dobre. „Čo sa týka zahraničných partnerov, respektíve jej prijímania v zahraničí je dlhodobo vnímaná ako dôstojná reprezentantka svojej krajiny,“ myslí si expert. Podľa neho sa stačí pozrieť k západným susedom, u ktorých sa voľba nedávna prezidenta podľa jeho názoru niesla v duchu, že chcú mať podobného reprezentanta štátu ako Slováci.
Podľa Koziaka je aj jej pôsobenie v rámci domácej politiky nadstranícke, a to napriek tomu, že bola nominantkou Progresívneho Slovenska. „Občania Slovenska ju mohli vnímať ako prezidentku všetkých občanov,“ podčiarkol.
Prezidentka tak počas svojho volebného obdobia musela čeliť viacerým krízam, či už išlo o pandémiu koronavírusu, vojnu na Ukrajine, ale aj rozpad vládneho kabinetu Eduarda Hegera. Často sa dostáva aj do hľadáčiku opozičného Smeru. Najmä šéf smerákov Robert Fico a Ľuboš Blaha ju nazývajú americkou agentkou. Podľa politológa Čaputová počas pôsobenia v úrade nijak výrazne nezlyhala a aj v čase vládnej krízy obstála.
„Treba povedať, že úradnícka vláda, ktorú ju okolnosti donútili vymenovať, je mimoriadne kvalitná. Výber osobností, ktorý nominovala do pozícií, je vo všeobecnosti hodnotený ako vláda, ktorú sme tu takú kvalitnú ešte nemali. Aj za toto ju treba pochváliť,“ pozitívne okomentoval Čaputovej kroky Koziak. Podľa jeho názoru je ale otázne, či po úradníckej vláde nemala siahnuť už skôr. „To je vec, ktorá je sporná, vyvoláva emócie a dá sa o nej diskutovať,“ dodal politológ.
Mandát prezidentky uplynie v roku 2024. Hlavu štátu volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Kandidátov na prezidenta môže navrhnúť najmenej 15 poslancov Národnej rady SR alebo občania na základe petície najmenej s 15 000 podpismi oprávnených voličov.
Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality
Zdroje: Štandard, Denník N, Aktuality.sk, Focus, Denník N, Teraz.sk