Zuzanu Čaputovú na sociálnej sieti vykresľujú ako najhoršie zlo

Nepolitická mimovládna organizácia Globsec monitorovala sociálnu sieť Facebook. Takto vyzerá finálny report za posledné 3 mesiace predvolebnej kampane.

Azda najkľúčovejším zistením je, že z pohľadu interakcií Facebooku jednoznačne vedie strana SMER-SSD aj s jej predsedom Robertom Ficom. Z hľadiska interakcií je druhou najpopulárnejšou stranou Republika na čele s predstaviteľmi Tomášom Špačekom, Milanom Uhríkom a Milanom Mazurekom.

Podľa reportu Globsecu boli vyššie spomínané strany v sledovanom období schopné získať bezkonkurenčnú popularitu. To aj napriek tomu, že do reklamy na Facebooku investovali v priebehu uplynulých 3 mesiacov menej ako ďalšie politické strany.

Čo sa týka problematických zdrojov, dominovali tu BRAT za BRATA, Eduard Chmelár, no tiež stránka Matovičov cirkus a Televízia Slovan.

„V oblasti naratívov sa objavovali hlavne snahy prehĺbiť nedôveru v spoločnosti. Terčom sa v prvom rade stala dôvera v nezávislé médiá, no aj dôvera v štátne inštitúcie a ich predstaviteľov, justičný systém, prácu bezpečnostných zložiek a férovosť politickej súťaže na Slovensku,“ uvádza Globsec s tým, že kým medzi problematickými aktérmi rezonovala téma médií, pri politických aktéroch to bola férovosť politickej súťaže a v súvislosti s ňou obvinenia z perzekúcie a viktimizácie opozície.

Problémové medvede, no aj vojna na Ukrajine

V spojitosti s podrývaním dôvery voči najvyšším politickým predstaviteľom stavali rovno niekoľkí sledovaní politické aktéri samých seba do role jediného riešiteľa problémov, ktorý Slovensku prinavráti istoty a prosperitu. 

Ide o naratív, ktorý šírili predovšetkým predstavitelia strán Republika a SMER-SSD. Pridávali ho ku svojej kritike vlády a prezidentky a ich postojom k LGBTI+ právam, no aj inflácii a rastúcim životným nákladom, migrácii a v neposlednom rade aj k údajným problémom s premnožením medveďov.

Aktuálny prieskum: Preferencie strán sa výrazne preskupili, PS dominuje

Proruské naratívy sa počas sledovaného obdobia objavovali omnoho častejšie u problematických ako politických aktérov. Ide o tretí najrozšírenejší naratív spomedzi všetkých v monitorovaných príspevkov.

Za najčastejšiu tému proruských naratívov možno označiť kultúrne a historické väzby na Rusko a jeho predchodcu Sovietsky zväz. Zároveň sa však objavili aj naratívy, ktoré obviňovali NATO alebo Spojené štáty americké z rozpútania vojny na Ukrajine či popieranie nezávislosti Ukrajiny.

Kritika Tódovej, no aj Lipšica

Popularita spomínaných naratívov bola v monitorovaných príspevkoch stelesnená aj v osobách, ktoré boli v týchto príspevkoch najčastejšie negatívne vykresľované.

Medzi problematickými zdrojmi sa nachádza napríklad novinárka Monika Tódová či sudkyňa Pamela Záleská reflektujúc na „kauzu“ konfliktu záujmov.

Podľa Globsecu boli na strane politických aktérov viac adresované osoby na konkrétnych politických postoch. Ide napríklad o kritiku vlády Eduarda Hegera a Igora Matoviča.

V súvislosti s vojnou v polícii išlo o policajného prezidenta Štefana Hamrana, no aj špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.

V obidvoch skupinách bola vo veľkej miere frekventovaná kritika na politickú stranu Progresívne Slovensko ako na symbol liberalizmu. Najviac negatívne vykresľovanou a atakovanou aktérkou sa však suverénne stala prezidentka Zuzana Čaputová, a to aj v problematických zdrojoch, aj medzi politickými aktérmi.