Zvieracia ombudsmanka: Ak niekto týra zvieratá, dokáže ublížiť aj ľuďom. Súčasné tresty páchateľov neodrádzajú

Dlhodobo sa angažuje v presadzovaní systémových a legislatívnych zmien, ktoré by v praxi znížili krutosti páchané na zvieratách. Okrem toho Stanová bojuje aj za ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva v neziskovej organizácii FALLOPIA.

Vďaka svojej činnosti bola nominovaná na cenu Krištáľové krídlo za rok 2022 v kategórii Filantropia. Slávnostný galavečer sa uskutoční už 4. marca 2023, sledovať ho môžeš aj ty na RTVS.

• Prečo je práca v oblasti ochrany zvierat mimoriadne náročná?
• Ako správne reagovať v prípade podozrenia, že niekto zviera týra?
• S akými ohavnými prípadmi týrania zvierat sa stretla?
• Ako sa jej darí v spoločnosti budovať rešpekt aj k životnému prostrediu a kultúrnemu dedičstvu?
• Aké projekty má pred sebou?

V rozhovore pre portál Startitup vysvetľuje, kto je to zvierací ombudsman, hovorí o náročnej práci aj o tom, ako sa dostala k zvieratám.

„Milovala som ich odmalička, tvorili súčasť môjho života a neskôr som si všimla, že okolo nás sa dejú veci, ktoré nie sú etické a nie sú správne. Videla som mnoho prípadov ubližovania zvieratám na Slovensku a začala som sa po určitom čase naozaj zamýšľať, prečo to tak je,“ hovorí Stanová.

Ste známa ako odborníčka na trestné právo v oblasti ochrany zvierat. Ide o zriedkavú a pomerne málo známu špecializáciu.

Je to súčasť životného prostredia, ale v rámci toho som sa zaoberala judikatúrou a vykonateľnosťou tých ustanovení, ktoré v rôznych častiach nášho právneho poriadku (v oblasti trestného, správneho a súkromného práva) v odvetví ochrany zvierat máme.

Objavili sme tam množstvo nepresností, legislatívnych dier, ktoré primárne bránili vymožiteľnosti práva ako takému. Išlo o nemožnosť zhabať zvieratá tyranom, o to, že zvieratá mohol donedávna usmrtiť majiteľ zastrelením či iným nehumánnym spôsobom, alebo o to, že na opustené zviera si mohol vlastník (ktorý ho opustil) nárokovať ešte rok po nájdení, keď bolo dávno adoptované v novej rodine, či nemožnosť vstúpiť do obydlia proti vôli tyrana a pod.

V legislatíve bolo jednoducho množstvo nepresností, umožňujúce ľuďom, ktorí v tom vedeli plávať, surovo a beztrestne zabíjať zvieratá, pričom si ich mohli aj naďalej ponechať. S väčšinou týchto legislatívnych dier sme sa vysporiadali vďaka našej iniciatíve a dlhodobej činnosti.

zdroj: Zuzana Stanová

Práve úzka špecializácia je dôležitá na to, aby sme sa vedeli vysporiadať s takýmito, na prvý pohľad, drobnosťami, ktoré sú ťažko zrozumiteľné pre politikov, médiá alebo bežných ľudí.

Kto je Zvierací ombudsman? 

Zvierací ombudsman je občianska iniciatíva, ktorá patrí pod dve občianske združenia. Jedným z nich je Aliancia združení na ochranu zvierat, ktorá združuje útulky. Tam sa nám podarilo združiť útulky z celého Slovenska, pretože tie boli asi jediným segmentom na Slovensku, ktorý nemal predtým žiadne takéto kolektívne zastúpenie na ochranu ich záujmov.

Druhým združením je FALLOPIA, ktoré sa okrem zvierat zaoberá aj ochranou prírodného a kultúrneho dedičstva a tiež problematikou využitia inváznych rastlín.

Ako ombudsmanka zvierat pracujete sama alebo fungujete ako inštitúcia? 

V iniciatíve pôsobím ja a ďalší moji kolegovia/kolegyne, ktorí sú právnici, a plus ešte ďalší ľudia s inou odbornosťou, napr. veterina. Jednoducho ide o tím odborníkov, ktorý sa snaží o postupné systémové zmeny na Slovensku v oblasti ochrany zvierat.

Treba však povedať, že je to nevďačná práca, pretože je dlhodobá a zmeny pozorovateľné v každodennom živote prichádzajú veľmi pomaly. Je to iné, ako keď zachránite nejaké zvieratko z ulice, postaráte sa oň a všetkým ukážete fotky pred a po, ako sa má dobre.

My môžeme iba málokedy takto rýchlo dodať výsledky našej činnosti, lebo je to dlhodobý proces pozostávajúci v zmene myslenia, vnímania a konania desiatok tisíc ľudí v štátnom aparáte.

Policajti chytili množiteľku psíkov, jej „biznis“ bol čistý horor. Za utýrané zvieratá pýtala stovky eur

Je to psychicky náročná činnosť. Štátna správa a politici nás často nepočúvajú, zhadzujú až urážajú, je ťažké to počúvať. Neraz som sa stretla s tým, že rôzni aktivisti sa chceli tých rokovaní zúčastniť, mysliac si, že im to pôjde lepšie a rýchlejšie. No mnohí z nich to po jednom stretnutí s úradníkmi či politikmi vzdali.

Za 15 rokov našej činnosti nás prijalo nespočetne veľa politikov, berú nás aj tému vážne. Keď sa to však celé rozpočíta na drobné, skončíte u úradníkov, ktorí si myslia, že na Slovensku je so zvieratami všetko v poriadku, nič s tým netreba robiť a aktivisti sú iba akýsi amatéri, sa im iba montujú do ich práce.

Ste autorkou novely Trestného zákona, ktorá sprísnila tresty za týranie zvierat. Kde sa podľa vás berie v ľuďoch taká krutosť?

Položte si otázku, akým spôsobom chráni štát týrané ženy. Stretávame sa s tým, že sú odrádzané od toho, aby podávali trestné oznámenia. Ich obavy sú zhadzované, často sa im dostane nevhodnej reakcie od kompetentných a podobné veci. Tak čo potom môžeme čakať pri zvieratách?

Nedokážem odpovedať na to, kde sa v ľuďoch berie taká krutosť, ale viem, že je posilňovaná nedostatočnou vymožiteľnosťou práva. Páchatelia vedia, že reálne sa im nestane nič také, čo by pociťovali tak nepríjemne, že by sa tomu rozhodne chceli vyhnúť.

Každý má dostať taký trest, ktorý ho v budúcnosti odradí od toho, aby opäť spáchal podobný čin. Problémom je, že súdy neukladajú dostatočne prísne tresty, pretože náš systém to ešte v podstate stále dobieha.

S kým pri tvorbe zákonov spolupracujete?

Snažíme sa to celé posunúť kvalitatívne na inú úroveň. Spolupracujeme so sudcami, prokurátormi, policajtmi a veterinármi, univerzitami aj samosprávami. Dávame jednoducho dohromady ľudí, ktorých sa to týka, ktorí sú v tom procese od spáchania činu až po výkon trestu.

Kľúčové bolo a stále aj je, aby oni mali vyjasnené medzi sebou všetky otázky, aby veci videli rovnako, kvalitne spolupracovali, a teda systém konečne fungoval.

zdroj: Zuzana Stanová

Darmo polícia a prokuratúra dobre vyšetria, exemplárne obvinia, keď súd nepovažuje týranie zvierat za závažný trestný čin a namiesto 4 rokov väzenia uloží len pokutu 150 eur. Alebo keď policajt mylne prípad odstúpil ako priestupok, lebo „zviera bolo vecou“.

Ak nechceme stále organizovať len petície, ktoré nikam nevedú, toto je jediná cesta. Je kľukatá, dlhá a hrboľatá, ale inej cesty niet. Ak by existovalo jednoduché riešenie, už by ho za 20 rokov niekto zrealizoval, však?

Pri svojej práci sa nestretávate často aj s odsudzovaním a klišé otázkami typu: Prečo radšej nebojujete za týraných ľudí na Slovensku?

Na začiatku tomu tak bolo. Dnes už toto ale nikto nerobí, pretože naozaj si treba uvedomiť, čo je tým spoločným menovateľom páchateľov, čo ich charakterizuje: agresivita. Každý z nich je agresívny a okolie z nich má väčšinou strach.

Tí ľudia, ktorí týrajú zvieratá, nie sú milí a príjemní ani na verejnosti. Sú to takmer vždy agresívni, sociopati, násilníci alebo aj alkoholici. Väčšinou z nich majú ostatní strach a nechcú, aby sme prezradili, že to boli práve oni, kto ich nahlásil.

Aj keď presadzujeme vyššie tresty, netreba sa zameriavať nevyhnutne na to, voči komu je trestný čin páchaný. Treba sa pozerať aj na to, kto ho pácha a či ten človek nie je nebezpečný pre svoje okolie, celú spoločnosť. Nezriedka majú násilnú trestnú minulosť.

Spomenuli ste, že ľudia majú strach pri nahlásení trestného činu. Ako teda správne reagovať v prípade podozrenia, že niekto zviera týra?

Treba kontaktovať políciu aj prokuratúru a trvať na prijatí oznámenia. Ak si nie sme istí, môžeme zavolať na Zelenú linku, ktorá spadá pod Ministerstvo životného prostredia SR. Tam sedia naši spolupracovníci/spolupracovníčky, ľudia priamo z nášho tímu a oni si s tým už poradia.

zdroj: Zuzana Stanová

Ako teda vyzerá vaša práca vtedy, ak vám niekto nahlási prípad týrania zvierat?

My sa predovšetkým snažíme o legislatívu a systémové zmeny. To, že sa na nás ľudia začali obracať už kedysi dávno s týmito prípadmi, sme, samozrejme, začali riešiť. Primárne je však našou úlohou systémová zmena a na to chceme sústrediť svoju energiu.

Momentálne sa nám podarilo to, že máme našich odborníkov/odborníčky na Zelenej linke. To znamená, že všetky prípady týrania, zanedbávania a neľudského zaobchádzania so zvieratami sa riešia práve tam. Zelená linka má na to väčšiu kapacitu, a keď nemajú práve službu priamo naši ľudia, príjmu to iní skúsení odborníci a následne to posunú našim ľuďom, ktorí sa k tomu neskôr dostanú.

Naši odborníci sú na Zelenej linke momentálne dva dni v týždni, pretože štát to aktuálne nedokáže viac pokryť. Každý z nich však vie, ako pri takýchto prípadoch postupovať. Mimoriadne problematické prípady sa dávajú na poradu, kde sa to vydiskutuje a určí sa, ako v nich špecificky postupovať.

Čo odkazujete odporcom vašich systémových zmien a zákonov?

Všetci hovoríme, že chceme žiť v kultúrnej a humánnej spoločnosti. Práve humánnosť spoločnosti sa posudzuje, okem iného, aj podľa toho, ako sa správame k zvieratám. Nemôžeme si vyberať, že voči týmto budeme dobrí, voči týmto budeme ľudskí a voči týmto zase nebudeme. Humánnosť nemá kategórie, buď je človek humánny, alebo nie.

Chcete žiť v bezpečnej spoločnosti a argumentujete bezpečnosťou ľudí. Sústreďte sa teda na to, kto je páchateľ. Naša práca je vždy podložená odbornými posudkami a nie naším súkromným postojom k prípadu.

Čo vravíte na počiatočné odsúdenia za týrania a zabitia zvierat, ktoré sa v súčasnosti dejú? Doteraz to veľmi nefungovalo.

Zmeny prichádzajú citeľne a zároveň polícia má už na toto záväznú metodiku, ako má tieto veci posudzovať, ktorú sme spoločne prijali ešte pred tromi rokmi. Rieši tie hranice, kedy ide o priestupok, kedy už o trestný čin, ako posudzovať správne mieru utrpenia zvieraťa, kedy a ako môžu vstupovať v takýchto prípadoch do obydlia a pod. Tieto „diery“ predtým spôsobovali veľké problémy.

zdroj: Zuzana Stanová, OZ FRBUL

Ako vravím, zmena prichádza, ale oproti iným oblastiam je to omnoho pomalšie. Hýbe sa to správnym smerom, ale priali by sme si, aby sa to hýbalo oveľa, oveľa rýchlejšie. Ale sme len združenie, nemôžeme, bohužiaľ, kompetentným prikázať, ako to majú robiť.

Zhovárame sa o krutostiach páchaných na zvieratách. S akými prípadmi ste sa stretli?

Upálenie, poliatie žieravinou, odrezaná hlava koňa, pokus o dekapitáciu psa, dostrieľanie zvierat brokmi, dobitie mačiatok alebo pustenie psa na mačiatka pred zrakom detí a adolescentov a ich natáčanie na kameru.

Časté je tiež priviazanie psa v lese o strom takým spôsobom, aby tam hladom a smädom trýznivo uhynul. Čo to musí byť za človeka, ktorý toto dokáže a v pokoji si odíde pustiť televízny seriál… To sa nedá nijako pochopiť.

V skratke, je veľmi veľa ohavných činov, s ktorými som sa za tie roky stretla.

zdroj: Zuzana Stanová

Koľko zvierat sa vám doteraz podarilo zachrániť?

To je veľmi ťažké povedať. Vyslovene zachraňujú skôr útulky, pretože oni sú tí, čo sú priamo na mieste. Odobratie zvieraťa je úradné rozhodnutie. Na túto otázku by preto vedeli odpovedať naši odborníci/odborníčky na Zelenej linke.

Našu linku sme prevádzkovali už od roku 2014 (v roku 2021 bola zlúčená so Zelenou linkou MŽP), a tak to boli určite stovky zachránených zvierat, no v priemere to mohlo byť od jej spustenia niečo vyše 800 prípadov ročne.

Je to skôr kapacitná otázka, pretože nás je dokopy asi päť a všetci chodíme do zamestnania, máme deti, krúžky, úlohy… Skôr si treba položiť otázku, čo zmôže päť ľudí so situáciou na celom Slovensku.

V súčasnosti sú slovenské útulky pre psy beznádejne preplnené. Ako sa táto situácia bude podľa vás ďalej vyvíjať?

Naďalej budeme tlačiť na to, aby útulky získali systémové financovanie. Ich preplnenosť nie je však len týranými zvieratami, ale aj tými množiteľskými.

Čo sa týka systémového financovania útulkov, nedávno sme sa dozvedeli o peňažnej odmene vo výške 500 eur za účasť na voľbách. V dôvodovej správe sme si prečítali niečo v tom zmysle, že je to síce veľa peňazí, ale v kontexte s tým, koľko tu kto „ukradol“, je to vlastne málo. Neskutočne nás to pobúrilo.

My sme nespočetne veľakrát súčasnú aj bývalú vládu v akejkoľvek jej podobe a fáze oslovovali s tým, aby začala podporovať útulky zo štátneho rozpočtu, pretože vykonávajú prenesený výkon štátnej správy a robia výkon samosprávy.

Napriek tomu dodnes nemajú žiaden systémový a predvídateľný nástroj na krytie ich oprávnených nákladov – veterina, hygiena, krmivo.

zdroj: Zuzana Stanová

Ročne prejde podľa oficiálnych štatistík štátu útulkami dvanásťtisíc týchto zvierat. Ako je teda možné, že naša inovatívna republika nie je schopná situáciu s ich financovaním vyriešiť? Nech si predstavia, že by útulky zanikli a tých dvanásťtisíc zvierat bude žiť a množiť sa v uliciach ako v rozvojových krajinách. Veď to je objektívna požiadavka a verejný záujem.

Nejde teda iba o týrané zvieratá, ale aj o tie opustené, ktorých je stále dosť. Ako teda postupovať, aby sa už nemnožili?

My budeme určite aj naďalej tlačiť na kastrácie zvierat vo vylúčených komunitách, ale aj všade tam, kde sa prirodzene premnožujú. Budeme sa snažiť obmedziť množiteľov cez kvalitný a dobre vykonateľný predpis, ktorý sme dlho pripravovali.

Je to však v rukách politikov a potom kontrolórov. Ak kontroly a tresty nebudú efektívne, všetka legislatíva zostane len na papieri.

Vnímate v dôsledku systémových opatrení na Slovensku postojový posun vo vzťahu ku zvieratám? 

Posun sme zaznamenali u ľudí, ktorí sú oveľa ochotnejší nahlasovať, sú ochotní vypovedať, sú oveľa ochotnejší ísť s kožou na trh a idú aj do toho rizika, že budú ohrození. Týmto by som im chcela naozaj poďakovať, že sú aktívnejší a neboja sa vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.

Za posledné dva roky vidím istý posun aj u kompetentných, hlavne čo sa týka polície. Súvisí to najmä so špecializáciou a my tak môžeme vidieť čoraz menej prípadov, kde je takýto trestný čin nesprávne posúdený.

zdroj: Zuzana Stanová

V neposlednom rade nemálo tomu pomáhajú aj médiá, ktoré predtým o tom nepísali. Pre niektoré to bola doslova podradná téma a dnes o tom píšu veľké články. Je dôležité, že aj médiá s touto témou pracujú a robia humánnosť k zvieratám normálnou súčasťou kultúrnej spoločnosti.

Cez tému ochrany zvierat sa snažíte budovať v spoločnosti aj rešpekt k životnému prostrediu a kultúrnemu dedičstvu. Ako to robíte?

Sú to pre mňa prepojené nádoby. Ochrana zvierat, kultúrneho a životného prostredia sú moje záľuby, ku ktorým ma to ťahá už odmalička.

Ak by som hľadala prepojenie empatie zvierat na kultúrne a prírodné dedičstvo, povedala by som, že je to o tom, že ak sme empatickí k živým tvorom, sme vnímaví aj ku svojmu okoliu. To znamená, že nepočmáram lavičku, nepoškodím pouličnú lampu, nepoškriabem strom, pretože som zvyknutý/á skrátka robiť správne veci.

Pomáham slabším a nerozlišujem, či to je človek alebo iná bytosť.

zdroj: Zuzana Stanová

Ako vnímate nomináciu na Krištáľové krídlo za vašu filantropickú činnosť?

Prišla v čase, keď som sa stretla s jednou nepríjemnou podpásovkou a bola som z toho taká zaskočená a smutná, že som rozmýšľala, ako ďalej. Mala som chuť sa na všetko vykašľať a odrazu som dostala telefonát, že ma niekto nominoval, a teda, že ma následne aj vybrali.

Priznám sa, v tom momente mi aj vyhŕkli slzy, potrebovala som istú vzpruhu. Tomu, kto ma nominoval, úprimne ďakujem a som vďačná aj tým, ktorí ma vybrali. Verím, že nikto z nich svoju voľbu neoľutuje.

Svoju nomináciu však vnímam ako ocenenie najmä pre útulky, ľudí – záchrancov priamo v teréne. Majú to nesmierne ťažké, a pritom bez nich by skolabovalo aj to málo funkčné, čo tu máme. Upozorňujem na to všade, kde sa dá.

Aké sú vaše plány do budúcna?

Z mojich pracovných „životniarskych“ aktivít momentálne dokončujeme rekonštrukciu môjho srdcového projektu – legendárnej Prüger-Wallnerovej záhrady v centre Bratislavy pri Horskom parku. Založil ju pred 110 rokmi slávny hotelier Henry Prüger, ktorý priniesol Bratislave jej ikonu – hotel Carlton.

Okrem toho mám teraz pred sebou jeden veľký projekt obnovy kultúrnej pamiatky – vzácnej Kochovej záhrady – a novej športovej haly na Pionierskej ulici pre deti a mládež.

zdroj: Zuzana Stanová

Tento rok má byť tiež dokončená aj rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky Základnej umeleckej školy Miloša Ruppeldta na Panenskej ulici na dom hudby. Ide o môj osobne najväčší projekt, čo sa týka výšky financií.

V mojom aktivistickom živote ma teraz čaká schvaľovanie zákona o obmedzení pyrotechniky, riešenie problému s množiteľmi a do toho máme predložených ešte niekoľko noviel zákona v prospech zvierat. Dúfam, že budeme pokračovať aj vo vzdelávaní, a teším sa zo všetkého, čo sa podarí.