Zvládneš si o 10 rokov nájsť prácu? Otestuj sa, či sa uplatníš na pracovnom trhu budúcnosti

  • Pracovný trh prechádza zmenami, digitálne zručnosti sú must-have
  • Slováci v digitálnej gramotnosti zaostávajú, do rúk to berú súkromné firmy
  • Slovenskí študenti sa pobijú o prvenstvo v kreatívnej programovacej súťaži
telekomkviz
  • Pracovný trh prechádza zmenami, digitálne zručnosti sú must-have
  • Slováci v digitálnej gramotnosti zaostávajú, do rúk to berú súkromné firmy
  • Slovenskí študenti sa pobijú o prvenstvo v kreatívnej programovacej súťaži

Na digitálne pozície by sa mali mladí ľudia pripravovať už na škole – pracovný trh totiž aktuálne prechádza veľkými zmenami.

Firmy majú čoraz menšiu motiváciu prijímať ľudí na pozície, ktoré vedia omnoho lacnejšie vybaviť s umelou inteligenciou či iným digitálnym nástrojom. Pozície, ktoré sú postavené na jednoduchom vkladaní dát či analýze, sú na ústupe.

Miesto nich však budú najbližšie desaťročia vznikať plejády takmer výhradne technologických pozícií, ktoré sa budú týkať inovácií, kyberbezpečnosti, AI, veľkých dát či robotiky.

Automatizácia, robotizácia, AI a ďalšie nové vplyvy len zdôrazňujú to, že bez digitálnych zručností sa nezaobídeme,“ vysvetľuje Telekom, ktorý má na školách vlastný projekt Enter a učí ním študentov informatiku kreatívnou a zábavnou cestou.

Školy vybavuje mikropočítačmi micro:bit, vďaka ktorým je možné jednoducho simulovať základy počítačových obvodov či robotiky.

Otestuj sa v kvíze nižšie, ako si na tom s digitálnymi zručnosťami.

Ktorý z týchto programov neslúži na editovanie videí?

Správne! Nesprávne!

Zatiaľ čo prvé dva softvéry sú bežne využívané pri práci s videom, Lightroom od Adobe sa špecializuje na hromadnú úpravu a organizáciu fotiek.

Premiere Pro, takisto od Adobe, patrí v súčasnosti medzi najpopulárnejšie videoeditačné softvéry.

Na čo primárne slúžia HTML a CSS?

Správne! Nesprávne!

HTML a CSS sa učia aj na mnohých stredných školách, sú úplným základom väčšiny webových stránok.

Kým HTML určuje obsah webu, CSS dodáva webu dizajn – takzvané štýly. Aj keď na prvý pohľad pripomínajú programovanie, sú to štítkovacie jazyky, nie programovacie.

Výroba webových stránok je jedna zo základných digitálnych zručností, ktoré by mal ovládať každý mladý človek. Ak si vo svojich digitálnych schopnostiach veríš, prihlás sa do Enter Programiády od Telekomu, kde tvoja škola môže nad ostatnými vyhrať v programovaní micro:bitov. Viac informácií →

Aký je rozdiel medzi odberom na YouTube a Twitchi?

Správne! Nesprávne!

Odbery na YouTube sú zadarmo, na Twitchi ide o formu podpory obľúbeného streamera. Odber stojí 5 €, pričom streamer z neho má 50 % alebo 70 %. Divák následne získava odmeny, napríklad odznaky či nové emojis v chate.

Na YouTube je možné tvorcu podporiť najmä cez funkciu „Pripojiť sa“, kde si cenu a odmeny nastavujú samotní tvorcovia.

Je bezpečné ísť na HTTP stránku?

Správne! Nesprávne!

Väčšina stránok je dnes už HTTPS, čo vidno podľa URL adresy, ktorá začína https://www… alebo len http://www… Túto predponu dnes už niektoré prehliadače ani nezobrazujú, napríklad Google Chrome miesto nich používa ikonku zamknutého zámku.

Kým HTTPS šifruje všetky dáta medzi používateľom a daným webom, HTTP weby môžu tieto dáta posielať nešifrované, a teda ich je možné zachytiť a odpočúvať.

Ktorý z týchto súborov je video?

Správne! Nesprávne!

Aj keď sa tvorcovia obsahu stretnú so všetkými z týchto formátov, len .mp4 je schopný uchovávať zvuk aj video zároveň.

Súbory s koncovkou .wav alebo .ogg sú výhradne určené len pre audiosúbory – napríklad hudbu alebo záznam z mikrofónu.

Videá a ovládanie sociálnych sietí, zameraných na videá, sú dnes už must-have. Ak si veríš vo svojich digitálnych zručnostiach, zapoj sa so svojou školou do projektu Enter Programiáda. Viac informácií →

Čo je to linktree?

Správne! Nesprávne!

Linktree je dnes bežná vec, vidno ich najmä v biu tvorcov na Instagrame či TikToku. Fungujú ako jeden link, ktorý smeruje na veľmi jednoduchý web s odkazom na ďalšie weby.

Tvorcovia do jedného linktree zaraďujú svoje sociálne siete, ich komerčné projekty, PayPal, Patreon či HeroHero alebo merch.

Čo je to DDOS?

Správne! Nesprávne!

DDOS je jeden z najčastejších útokov a je relatívne jednoduchý na pochopenie. Útok prebieha nasledovne: Server, na ktorom beží napríklad web či nejaká služba, je zahltený obrovským množstvom žiadostí (requestov), ktoré nestíha spracovať.

Server môže byť následne spomalený, zhodený a neschopný spracovávať žiadosti reálnych používateľov. Dnes je voči DDOS-om viacero možností obrany, napríklad rozpoznávanie pravosti žiadosti – či pochádza od legitímneho používateľa alebo od bota.

Na celom internete sú bežné aj takzvané „Captcha“ overenia – teda zaškrtávacie okná „Nie som robot“.

Je dnes bezpečné fungovať bez externého antivírusu?

Správne! Nesprávne!

Nebolo to tak dávno, čo každý počítač využíval Avast, McAfee a ďalšie antivírusy, ktoré sú však dnes už čoraz menej bežné.

Dnešné operačné systémy majú natoľko pokročilé bezpečnostné ochrany (napríklad Windows používa Windows Defender), že sa dnes bežný a opatrný používateľ ľahko obíde bez externého softvéru.

Naopak, niektoré antivírusy sú dnes už považované za malvér, a teda programy so škodlivým vplyvom – nerobia nič, čo by počítač sám nezvládol, no konzumujú množstvo pamäte a výkonu.

Na pohyb v počítačových hrách sa zvyčajne nepoužívajú šípky, ale klávesy…?

Správne! Nesprávne!

Samozrejme, existujú výnimky, no pri väčšine počítačových hier hráči preferujú na pohyb klávesy WASD a nie šípky, ako by na prvý pohľad bolo jednoznačné.

Dôvod je jednoduchý – WASD sa používa ľavou rukou, kým šípky sú určené pre pravú ruku. Väčšina hier však pravú ruku dedikuje na používanie myši – napríklad na mierenie, strieľanie, údery mečom, stavanie a ďalšie primárne aktivity.

Ktorý z týchto aspektov neberie YouTube algoritmus do úvahy pri odporúčaní videa?

Správne! Nesprávne!

Kvalitu nadpisu a thumbnailu, teda náhľadového obrázku, YouTube algoritmus neberie priamo do úvahy. V konečnom dôsledku na nich však záleží, pretože ovplyvňujú divácke správanie – a to už algoritmus do úvahy berie.

Ak napríklad nadpis naláka diváka do videa, kde je úplne iný obsah, divák rýchlo odíde – to sa prejaví na nízkej priemernej pozeranosti (watch time), a to YouTube algoritmus vníma negatívne. Vo finále to teda má silný nepriamy vplyv.

KVÍZ: Ako sú na tom tvoje digitálne zručnosti?

Tvoje digitálne zručnosti by na tom mohli byť lepšie. V budúcnosti bude viac než 90 % zamestnaní vyžadovať aspoň základné digitálne schopnosti – či už ide o prácu s AI, veľkými dátami alebo aplikáciami.

V budúcnosti vo vzdelávaní určite pokračuj. Ak ešte chodíš do školy, sleduj projekty ako enter.study, ktorý organizuje napríklad Enter Programiádu – kde sa môžeš s celou školou zapojiť a poraziť ostatných v kreatívnych súťažiach s využitím mikropočítačov micro:bit. Pozri si víťazné projekty →

Skvelá správa – tvoje digitálne zručnosti sú na tom veľmi dobre. Je to dôležité, pretože v budúcnosti bude viac než 90 % zamestnaní vyžadovať aspoň základné digitálne schopnosti – či už ide o prácu s AI, veľkými dátami alebo aplikáciami.

V budúcnosti vo vzdelávaní určite pokračuj. Ak ešte chodíš do školy, sleduj projekty ako enter.study, ktorý organizuje napríklad Enter Programiádu – kde sa môžeš s celou školou zapojiť a poraziť ostatných v kreatívnych súťažiach s využitím mikropočítačov micro:bit. Pozri si víťazné projekty →

Toto je tvoja budúcnosť

Slovensko je primárne industriálna krajina, viac než 50 % priemyselných pozícií je tu navyše priamo naviazaných na výrobu áut – či už sú to samotné automobilky alebo ich dodávatelia.

Podľa štúdie The Future of Jobs však o 20 rokov prestane existovať viac než polovica súčasných pozícií – a miesto nich vzniknú nové. Dostaneme sa však do stavu, keď až 9 z 10 zamestnaní bude vyžadovať digitálne zručnosti.

To je však pre Slovensko problém, digitálne zručnosti u nás nie sú na špičkovej úrovni. Aj keď sa Slováci v digitálnych schopnostiach zlepšujú, v roku 2020 by podľa IVO len 59 % Slovákov povedalo, že sa im informačné a komunikačné technológie ovládajú jednoducho. 27 % s tým má problémy a 14 % sa digitálne technológie vôbec neučí ovládať.

Zo skupiny, ktorá sa technológiám vôbec neučí, až 38 % tvrdí, že v tom nevidí zmysel – technológie sú podľa nich nepotrebné, zbytočné a nemajú o ne záujem. Omnoho väčšími problémami než napríklad vysoký vek, sú teda neochota a nezáujem.

Preto je dôležité, že sa prácu škôl rozhodli doplniť aj firmy a zamestnávatelia. Telekom už od roku 2020 prevádzkuje obsiahlu platformu Enter, ktorá si dáva za úlohu zlepšiť vzdelávanie na školách a deti od nízkeho veku prepájať s technológiami.

Telekom už školám v grantoch rozdal takmer 400-tisíc eur a vyškolil 600 učiteľov. Do projektu s mikropočítačmi micro:bit sa zapojilo vyše 570 škôl a na jar si zmenili aj sily v špeciálnom projekte.

Enter Programiáda, ktorá nedávno prebehla, bola súťaž v tom, ktorá škola vytvorí zaujímavejší projekt, ktorý využíva micro:bit na praktický účel.

Micro:bit sú malé programovateľné počítače, ktoré zvládnu niekoľko základných funkcií – a predovšetkým je možné ich vzájomne prepájať či spájať s najrôznejšími vstupmi a výstupmi, vďaka čomu sa s nimi dá „vymyslieť“ prakticky všetko.

snimka-obrazovky-2020-10-06-o-9-27-11

Najnovšie videá

Trendové videá