Zvláštny objav: Vedci si u šimpanzov všimli správanie, ktoré sme videli len u ľudí

Vedci zistili, že šimpanzy žijúce na Pobreží Slonoviny využívajú výzvedné misie, aby sa vyhli potenciálne smrtiacim konfliktom s konkurenčnými skupinami. TASR informuje na základe správy portálu Live Science.

Vedci od roku 2013 do roku 2016 osem až 12 hodín denne pozorovali v Afrike dve skupiny šimpanzov učenlivých západoafrických (Pan troglodytes verus). Zbierali údaje o ich správaní a záznamy z GPS. Zistili, že šimpanzy vystupovali na stromy omnoho častejšie na hraniciach teritória, než v jeho vnútrozemí. Na stromoch potom v tichosti pozorovali okolie a načúvali.

Sylvain Lemoine, hlavný autor štúdie zverejnenej v časopise PLOS Biology a odborný asistent v odbore biologickej antropológie na Cambridgeskej univerzite, vo vyhlásení pre portál Live Science uviedol, že hranice medzi územiami tlúp šimpanzov nie trvalé a môžu sa meniť.

Šimpanzy žijú v tlupách súperiacich o zdroje a územie. Bežne pri tom využívajú koordinovanú agresiu, ktorá môže vyústiť aj do smrti jedincov.

Výsledky štúdie ukázali, že šimpanzy najčastejšie vstupovali na územie konkurenčnej tlupy vtedy, keď sa jej členovia nachádzali dostatočne ďaleko od vstupujúcich šimpanzov. Zároveň naznačujú, že dokážu posúdiť pomer rizika a odmeny a na základe toho sa rozhodnúť, či budú eskalovať konflikt. Rozhodujúcim faktorom je pritom počet šimpanzov aktuálne prítomných na oboch stranách.

„Je možné, že sme pozorovali stopy proto-vojny v malom rozsahu, ktoré zrejme existovali u pravekých lovcov a zberačov,“ uviedol Lemoine. Dodal, že aj keď toto správanie bolo pozorované iba u šimpanzov žijúcich na Pobreží Slonoviny, je pravdepodobné, že sa vyskytuje u všetkých šimpanzov, pretože je pre nich evolučne výhodný a pomáha im prežiť.

Pokusy na šimpanzoch nie sú ojedinelé

Pokusy na opiciach nie sú žiadnou novinkou. Začiatky týchto experimentov sa datujú až do dávnej minulosti a najznámejším je azda ten, počas ktorého bol šimpanz vychovávaný ako človek. Cieľ experimentu bol jednoduchý – vedec chcel zistiť, či sa začne správať ako človek. 

Ako píše Smithsonian Magazine, za pokusom stojí Winthrop Kellogg so svojou ženou Luellou, ktorí sa k šimpanzovi dostali v roku 1931.

Šimpanz Gua sa narodil 15. novembra 1931 na kubánskej Havane a k rodine sa dostal v čase, kedy mal 7,5 mesiaca. Zaujímavosťou je, že v čase príchodu Gua do rodiny vychovávali manželia desaťmesačného syna Donalda. Ten teda „dostal súrodenca“.

Ľudské a opičie dieťa

O podobnom experimente snívala dvojica vedcov už od študentských čias. Fascinovali ich situácie, kedy boli deti vychovávané v prírode a bez ľudského kontaktu, no vzhľadom na to, že opustiť dieťa a nechať ho samo v lese by bolo neetické, rozhodli sa experimentovať s opačným scenárom. To znamená, že do civilizácie priniesli mladé zviera.

Na tomto bizarnom experimente je najsmutnejšie to, že pokusným králikom sa stal aj malý Donald. Počas nasledujúcich 9 mesiacov totiž pár neskúmal iba Gua, ale aj Donalda. Pár „svoje deti“ testoval 12 hodín denne počas každého dňa. 

V čase experimentu boli syn Donald a šimpanz Gua vychovávaní úplne rovnako. Testovanie zahŕňalo množstvo vedeckých experimentov, ako kontrolu krvného tlaku, pamäte, reflexov, skúšku rovnováhy, kontrolu poslušnosti a rozsahu pozornosti a podobne.

Zaujímavé je, že na krátky čas v týchto pokusoch a testoch Gua exceloval a dokonca predbehol Donalda. Viac sme o tomto experimente písali v tomto článku.