Zvrat na Ukrajine. Američania sa chystajú evakuovať veľvyslanectvo

Spojené štáty sa chystajú evakuovať svoje veľvyslanectvo v ukrajinskom Kyjeve. Tlačová agentúra AP s odvolaním sa na amerických predstaviteľov, ktorí si priali zostať v anonymite, uviedla, že rezort zahraničia plánuje v sobotu oznámiť, že v podstate všetkým americkým zamestnancom kyjevskej ambasády nariadia odísť z dôvodu obávanej ruskej invázie, pred ktorou čoraz viac varujú spravodajské služby.

Menší počet zamestnancov možno zostane v Kyjeve, ale veľkú väčšinu z takmer 200 Američanov na veľvyslanectve pošlú domov alebo presunú na západ Ukrajiny k poľským hraniciam, aby Spojené štáty mali naďalej diplomatické zastúpenie v krajine. Už skôr ministerstvo nariadilo rodinám amerických diplomatov, aby opustili krajinu.

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v piatok varoval Američanov, aby čo najskôr opustili Ukrajinu. Ruský prezident Vladimir Putin by podľa jeho slov mohol dať rozkaz na inváziu na Ukrajinu kedykoľvek v nadchádzajúcich dňoch.

Briti sa zberajú na odchod

Britské vzdušné sily nebudú schopné letecky evakuovať Britov na Ukrajine, ak ju napadne Rusko. V rozhovore pre vysielateľa BBC na to upozornil námestník britského ministra obrany James Heappey.

Kráľovské letectvo podľa jeho slov nebude schopné vstúpiť do krajiny a odviezť ľudí, takže občania Spojeného kráľovstva musia opustiť Ukrajinu komerčnými prostriedkami alebo odísť do susednej krajiny. Ako vysvetlil, k zmene postoja dospeli, pretože Rusko je v pozícii, v ktorej môže zaútočiť „bez upozornenia“.

Cez víkend podľa Heappeyho odídu z Ukrajiny aj britskí vojaci, ktorí tam pomáhali z výcvikom. Už v piatok britské ministerstvo zahraničia vyzvalo Britov, aby opustili Ukrajinu do 48 hodín, a podobné kroky podnikli aj ďalšie krajiny.

Rusko nazhromaždilo viac ako 100-tisíc vojakov blízko hraníc s Ukrajinou, akékoľvek plány na inváziu jeho západného suseda však popiera. Moskva obviňuje Západ z toho, že v tejto súvislosti vyvoláva hystériu. Prezidenti Francúzska a USA Emmanuel Macron a Joe Biden by v sobotu mali telefonovať s ruskou hlavou štátu Vladimirom Putinom.

Vieme pomôcť

Slovenská republika by v súčasnej napätej situácie medzi Ukrajinou a Ruskom mohlo Kyjevu pomôcť materiálne, ale aj politicky či programami vedúcimi k reformám. Zhodli sa na tom slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP), ktorých oslovila agentúra SITA.

Peter Pollák (OľaNO) sa domnieva, že Slovensko poskytne Ukrajine pomoc v závislosti od situácie. Ak nastane vojnový konflikt, nepochybuje o tom, že SR poskytne humanitárnu pomoc.

Podľa Martina Hojsíka (PS/RE) si po príklady, ako pomôcť, netreba chodiť ďaleko. Stačí sa podľa neho pozrieť na Českú republiku, ktorá poskytla zdravotnícku pomoc, ale napríklad aj muníciu.

„Dôležité bude priamo a aktívne komunikovať s predstaviteľmi Ukrajiny a zistiť, ako vieme prekryť ich potreby a naše možnosti. Nemenej dôležité však bude tému bezpečnosti Ukrajiny otvárať na najvyššej politickej úrovni, či už doma, ale aj v zahraničí,“ mieni. Mier na Ukrajine je podľa neho najvyššou európskou prioritou.

Michal Wiezik (PS/RE) si všíma dlhodobú pomoc Slovenska v oblasti zdravotnej starostlivosti. Dodáva, že SR vie teraz pomôcť aj politicky. „To vyžaduje okrem iného aj jasné a konzistentné stanovisko na národnej a európskej úrovni,“ zdôraznil.

Europoslanec Eugen Jurzyca (SaS/ECR) tvrdí, že prínos Slovenska by mohol byť v tom, aby sa problém Ruska a Ukrajiny udržal na diplomatickom stole a SR by tiež mala vyslať signály o tom, že Kyjev si svoju budúcnosť musí zvoliť sám.

Ivan Štefanec (KDH/EPP) sa domnieva, že SR musí Ukrajine ukázať, že za ňou stojí. A to najmä po incidente z Národnej rady SR, keď bola ukrajinská vlajka poliata vodou.

„Máme rôzne možnosti, ako Ukrajine pomôcť, napríklad finančne či materiálne. Ukrajine však najviac pomôžu jednotné koordinované európske riešenia,“ tvrdí.

Potrebná je jednota

Podpredseda EP Michal Šimečka (PS/RE) považuje za najdôležitejšie, aby sa nerozbíjala jednota NATO a Európskej únie (EÚ) v snahe o deeskaláciu krízy na Ukrajine.

„Potrebujeme Ukrajinu uistiť, že za ňou stojíme, že odmietame spochybňovanie jej suverenity zo strany Kremľa a v prípade jej napadnutia sme bez váhania pripravení podporiť tvrdé sankcie,“ vyhlásil.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EPP) vidí pomoc Ukrajine vo viacerých rovinách. V politickej rovine si pomoc predstavuje pod jednotným postupom EÚ, ktorým by mal byť dialóg.

„Pomoc spočíva aj v súdržnej dohode a na našej podpore ekonomických a hospodárskych sankcií voči Rusku v prípade jeho akéhokoľvek útoku na Ukrajinu,“ povedala. Pomocou podľa nej tiež môže byť podpora programov vedúcich k prodemokratickým reformám, boju proti korupcii či spolupráci v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

zdroj: SITA/AP

Vladimíra Bilčíka (Spolu/EPP) mrzí, že Slovensko s výraznejšou pomocou zatiaľ otáľa. Ukrajina podľa neho žiada v prvom rade o výzbroj na odstrašenie útoku. „Druhú vec, ktorú po nás Ukrajina žiada, je jasný spoločný postoj voči ruskej agresii a odstrašovanie útoku skutočne účinnými sankciami,“ vyhlásil europoslanec.

Róbert Hajšel (Smer-SD/S/D) konštatuje, že pomoc Ukrajine môže mať rôzne formy, nemalo by však ísť o dodávky zbraní, ktoré by podľa jeho slov len priliali ďalší olej do ohňa.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie