Zvyšuje riziko demencie až o 13 %. „Vinníka“ konzumujú Slováci každý deň (ŠTÚDIA)
- Vedci odhadujú, že počet ľudí trpiacich demenciou narastie až na 153 miliónov
- Prišli so zistením, že konzumácia spracovaného mäsa zvyšuje riziko až o 13 %

- Vedci odhadujú, že počet ľudí trpiacich demenciou narastie až na 153 miliónov
- Prišli so zistením, že konzumácia spracovaného mäsa zvyšuje riziko až o 13 %
Doterajšie štúdie ukazujú, že konzumácia červeného mäsa môže zvýšiť riziko vzniku viacerých zdravotných problémov. Ako sme ťa už informovali, môže ísť napríklad o ischemickú chorobu srdca, divertikulárne choroby, polypy hrubého čreva alebo cukrovku. Najnovšia štúdia však ukazuje, že strava dokáže ovplyvniť oveľa viac ako len náš fyzický stav.
Vedci sa v štúdii publikovanej na portáli Neurology zameriavali na súvis medzi konzumáciou spracovaného červeného mäsa a rizikom vzniku demencie. Zistili, že ľudia, ktorí konzumujú viac červeného mäsa, najmä toho spracovaného, môžu byť v oveľa väčšom ohrození ako tí, ktorí ho nekonzumujú pravidelne.
Rozsiahla štúdia prináša zaujímavé zistenia
Štúdia sledovala skupinu 133 771 ľudí až 43 rokov. Priemerný vek bol 49 rokov a na začiatku štúdie nikto zo sledovaných demenciou netrpel. Spomedzi všetkých zúčastnených sa demencia rozvinula u 11 000 ľudí.
Počas trvania štúdie sa vedci každé 2 až 4 roky respondentov pýtali, aké potraviny konzumujú a v akom množstve. Do kategórie spracované mäso vedci zaradili párky, šunky, salámy alebo napríklad aj slaninu. Za nespracované mäso považovali jahňacinu, hovädzinu a bravčové mäso.
Vedci dospeli k záveru, že pri účastníkoch, ktorí konzumovali najväčšie množstvo spracovaného červeného mäsa, bolo riziko vzniku demencie vyššie až o 13 %. Pri nespracovanom mäse vedci nenašli žiadne rozdiely.
„Toto zistenie poukazuje na významný vplyv stravovacích návykov na zdravie mozgu. Naznačuje, že konzumácia spracovaného červeného mäsa je rizikovým faktorom vzniku demencie. Štúdia podporuje širšie úsilie v oblasti verejného zdravia zamerané na podporu zdravších stravovacích návykov v záujme kognitívneho zdravia a prevencie chorôb, a prispieva k vypracovaniu stravovacích usmernení,“ pre portál Medical News Today to povedal Yuhan Li, vedúci štúdie.
Ako dokáže spracované mäso ovplyvňovať kognitívne funkcie?
Štúdia sa tiež venovala subjektívnemu zhoršeniu kognitívnych funkcií v súvislosti so stravovacími návykmi respondentov. Subjektívne zhoršenie kognitívnych funkcií znamená, že osoba tvrdí, že má problémy s pamäťou skôr, než sa prejavia v štandardizovaných testoch.
Vedci na tento účel skúmali 43 000 ľudí s priemerným vekom 78 rokov. Počas trvania štúdie dvakrát vypĺňali dotazník, v ktorom hodnotili svoje myslenie a pamäť. Po zohľadnení rizikových faktorov, ako napríklad vek a pohlavie, výskumníci zistili, že tí, ktorí jedli viac spracovaného mäsa, mali riziko subjektívneho zhoršenia kognitívnych funkcií vyššie až o 14 %.
Skúmali aj objektívne zhoršenie kognitívnych funkcií. Objektívne kognitívne funkcie sa týkajú toho, ako dobre dokáže mozog riešiť problémy, pamätať si a myslieť. Na meranie tohto zhoršenia vedci skúmali približne 17 000 žien, ktoré počas trvania štúdie absolvovali testy pamäte a myslenia štyrikrát.
Dospeli k záveru, že konzumácia väčšieho množstva spracovaného červeného mäsa súvisí s rýchlejším starnutím mozgu v oblasti globálneho poznávania. Jedna porcia spracovaného mäsa dokáže mozog zostarnúť až takmer o 2 roky.
Ako môžeš znížiť riziko vzniku demencie?
Ak chceš zabrániť predčasnému starnutiu mozgu, vedci odporúčajú takzvanú stredomorskú diétu. Podľa výskumov môže mať dobrý vplyv na zdravie mozgu. Stredomorská diéta kladie dôraz na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, strukoviny, ryby a iné morské plody, nenasýtené tuky, a nízke množstvo červeného mäsa, vajec a sladkostí.
Vedci zistili, že výmena spracovaného mäsa za orechy a strukoviny bola spojená s 19 % nižším rizikom demencie, ryby s 28 % nižším rizikom a kuracie mäso so 16 % nižším rizikom.
Okrem stravy by si sa však mal zamerať aj na svoje fyzické a psychické zdravie. Odporúča sa cvičiť aspoň 150 minút týždenne, udržiavať pravidelný sociálny kontakt, stimulovať svoj mozog, napríklad krížovkami, a spať v noci minimálne 7 hodín.
Čítajte viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Zdroje: Archív SIU, Neurology, Medical News Today